Rezidencia Lietava sa nachádza v obci Lietava, ktorej názov je odvodený od slovanskej bohyne
mladosti a jari. Na jej počesť bola kedysi vystavaná drevená svätyňa na mieste, na mieste ktorej sa
v súčasnosti rozprestiera jeden z najrozsiahlejších slovenských hradov - Hrad Lietava, majestátne sa
vypínajúci nad obcou, s úchvatnými výhľadmi do okolitej krajiny.
Vznik hradu, ktorý bol považovaný za nedobytný, sa viaže k 13. storočiu. Vtedy si skalnatý hrebeň
výbežku Súľovskej vrchoviny vybral za stavebný pozemok pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov.
Na najvyššej časti skaliska bola postavená štvorpodlažná veža, od nej sa smerom na severovýchod
tiahla hradba. Neskôr bol pristavaný hradný palác s kaplnkou. Jej múry návštevníkom dodnes
ponúkajú k videniu vzácne architektonické detaily. K pôsobivému dojmu tejto opevnenej stavby
s veľkým historickým významom postupne prispeli stavby ďalších objektov, ako napríklad niekoľkých
brán hradu, delostrelecké bastióny, neogotický palác, predhradie s podkovovitou vežou. Dnešná
rozloha zrúcaniny hradu j na ploche 9.478 m2.
Hrad bol sprvoti omietnutý a nádherne vymaľovaný. Pre pôvodných majiteľov hradu sa jeho múry
stali akousi kronikou, keďže sa pomocou citátov, nápisov a pamätných tabúľ rozhodli zvečniť svoje
mená pre budúce pokolenia. Alebo sa nimi chceli zavďačiť Bohu a svojej viere, polemizujú historici.
Ešte i dnes, o niekoľko storočí neskôr, je možné na hradných múroch objaviť maľované fragmenty.
Jedným z najznámejších majiteľov hradu bol Matúš Čák Trenčiansky. Od 14. storočia táto pamiatka
niekoľkokrát zmenila majiteľa, niekoľkí z nich sa rozhodli zmeniť jej podobu, opakovane sa stala
kráľovským majetkom. Posledným z tých, ktorí sa snažili o zvelebenie panstva i hradu, bol palatín
Juraj Thurzo. Od jeho smrti v 18. storočí sa na hrade začal podpisovať zub času.
Nebol by slovenský hrad bez legendy, i k hradu Lietava sa jedna viaže. Zakladá sa na ľudových
povestiach a najmä na existencii obrazu, ktorý by sa mal nachádzať v priestoroch lietavského kostola.
Hovorí sa, že ten predstavuje starého kňaza, ktorého Tatári v čase svojich nájazdov v 13. storočí pre
neuposlúchnutie ich výzvy o vzdanie sa katolíckej viery vrhli z hradu do priepasti. Rúcho kňaza sa však
zachytilo o strom, ktorý rástol zo skaliska, a to kňazovi zachránilo život.
Hrad Lietava patrí i vďaka konzervačným a rekonštrukčným prácam, ktoré boli na zrúcaninách hradu
v priebehu posledných takmer 20 rokov vykonané, medzi najkrajšie zachované zrúcaniny nielen na
Slovensku, ale i v strednej Európe.